Vojna je zlá pre deti, ostatné živé veci, aj ekonomiku

by Russ Roberts on September 6, 2010

Paul Krugman sa odvoláva na dejny, aby zdôvodnil potrebu väčších štátnych výdavkov:

Z ekonomického hľadiska druhá svetová vojna predstavovala predovšetkým obrovský nárast deficitného financovania štátnych výdavkov, v takom rozsahu, ktorý by inak nikdy nebol schválený. V priebehu vojny si federálna vláda požičala sumu vo výške približne dvojnásobku HDP – v roku 1940 predstavoval dlh asi 30 biliónov dnešných dolárov.

Ak by niekto navrhol výdavky vo výške len zlomku tejto hodnoty pred vojnou, ľudia by tvrdili  to isté, čo tvrdia dnes. Varovali by pred ničivým dlhom a vysokou (cválajúcou) infláciou. Taktiež by tvrdili, správne, že Veľká hospodárska kríza bola z veľkej časti spôsobená nadmerným dlhom – ale potom by tvrdili, že nebolo možné vyriešiť tento problém ešte vyšším zadĺžením.

Ale hádajte čo! Deficitné výdavky vytvoril ekonomický boom – a tento boom vytvoril  základy pre dlhodobú prosperitu.

Nie, nevytvorili ekonomický boom.  Myšlienka, že vojna stimuluje ekonomiku je najväčší a najnebezpečnejší ekonomický mýtus všetkých čias. Vojna stimuluje vojenské odvetvie ekonomiky.

Áno, meraná časť ekonomiky rástla v rokoch 1940 a 1945. Ale rástol súkromný sektor? Rástla spotreba? Vytvorili všetky tie štátne výdavky na bomby a tanky a pušky boom súkromného sektora prostredníctvom keynesiánskeho multiplikátora?

Opýtajte sa niekoho, kto zažil vojnu, aké to bolo. Prekvitala britská ekonomika? Alebo nemecká ekonomika? Alebo americká? Nie. Hospodársky život bol na tom mizerne, napriek nameranému rastu hospodárstva. Hospodársky život je na tom počas vojny mizerne, pretože tak veľká časť ekonomiky bola obetovaná na výrobu tankov a bômb. Nebol dostatok zdrojov na vytvorenie súkromnej spotreby. Takže meraný ekonomický výstup prudko rástol, pretože zahŕňal všetkú tú vojenskú výrobu.

A áno, nezamestnanosť sa blížila k nule. To preto, že štát využil brannú povinnosť, aby dostal ľudí do armády. Je ľahké sa takýmto spôsobom zbaviť nezamestnanosti. Ale nevytvorilo to zdravú ekonomiu. Opak bol pravdou. Časy boli zlé.

Robert Higgs vysvetlil, prečo meraná časť ekonomiky mohla prudko rásť, ale bol nedostatok mäsa, pančúch či cukru. Čo je to za rast? Je to falošný rast. Rast, ktorý sa hodí do keynesiánskeho príbehu. Ale je to veľký klam.

Po skončení vojny keyensiánci predpovedali ekonomický kolaps. Mýlili sa. Domnievali sa, že veľké zníženie celkového dopytu spôsobí obrovskú nezamestnanoť,  keďže sa prudko znížia výdavky štátu na armádu. Mýlili sa.

Vojna nie je zdravá pre deti, ostatné živé veci, ani pre ekonomiky.

text preložený z http://cafehayek.com/2010/09/war-is-bad-for-children-other-living-things-and-the-economy.html

Pridajte komentár