Ústava Slovenskej republiky a jej výklad

Niekoľko vybratých článkov Ústavy Slovenskej republiky a ich praktický význam.

Čl.16
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Zaručujeme vám že nebudete okradnutý či zabitý okrem prípadov kedy to štát uzná za vhodné.

Čl.18
(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.

Týmto sme premenovali nútené práce na dane.

Čl.19
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Štát vlastní každého pretože obraz v mysli ľudí o iných ľudoch podlieha štátnej regulácii.

(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Za “oprávnené” je považované každé rozhodnutie štátu bez výslovného súhlasu dotknutej osoby.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Za verejný záujem je považované to čo určí štát keďže verejný záujem nie je možné identifikovať ani odmerať. Primeraná náhrada je určená štátom a nie je na ňu potrebný súhlas držiteľa vlastníckého práva.

(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Zásahy do obydlia je možné vykonať za každých okolností ktoré uzná štát za odovôdnené bez súhlasu majiteľa. Ak majiteľ takémuto zásahu odporuje, štát rozhodne v spore medzi štátom a majiteľom.

Čl.25
(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.

Občania sú otroci.

(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.

Občana nemožno nútiť byť otrokom, no o tom kto bude otrokom rozhodne štát.

Čl.26
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Cenzurovať možno čokoľvek a kedykoľvek rozhodnutím štátu.

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Otroci majú možnosť zvoliť si svojho majiteľa. Taktiež majú možnosť zvoliť si majiteľa ktorí zotročí iných viac v ich mene.

Čl.35
(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Štát má výhradné právo určovať kto môže vykonávať akú činnosť a za akých podmienok, aj v prípade ak dotknutá osoba neporušuje práva iných.

Čl. 46
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Štát rozhodne v spore medzi štátom a občanom.

Čl. 55
(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Hospodárska súťaž bude zamedzená štátnymi zásahmi.

Čl. 58
(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom.
(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon.

Štát určí koľko prostriedkov má byť ukradnutých občanom a na čo budú minuté. Štát nenesie zodpovednosť za hospodárenie štátu.

(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne.
(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Nútené práce a okrádanie vo forme daní je činnosť vyhradená pre štát ktorý tak bude konať podľa vlastného uváženia.

Čl. 134
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.

Štát určuje formálne pravidlá sebe samému a konečné rozhodnutie vo všetkých sporoch vykonáva štát.

Pridajte komentár