Otrocká práca a duševné vlastníctvo

Libertariánska otázka ohľadne legitimity “duševného vlastníctva” (IP) vytvorila nepatrný zmätok. Je to pochopiteľné. Už len na začiatok, existuje očividný rozpor: ak niekto podporuje vlastníctke práva pri hmotných veciach, prečo nie pri nehmotnom majetku? Zástancovania vlastníctva ktorí zároveň oponujú IP namietajú, že rozlišovanie medzi hmotným a nehmotným je rozhodujúce. Keď zoberiete niekomu auto bez dovolenia, nielen že máte to vozidlo, ale majiteľ ho už nemá. Ale keď porušíte IP (copyright alebo patent), nič ste nevzali. Toto je predmetom sporu tak sa na to poďme pozrieť bližšie.

Jones vymyslí (a patentuje) fúrik a používa ho na svojom pozemku. Má v úmysle vyrábať tento skvelý vynýlez a predávať ho do sveta, ktorý ho dychtivo očakáva. Smithová legálne prechádza okolo pozemku Jonesa a vidí ho ako používa fúrik. Uvedomí si, že to je niečo čo ešte nikto nikdy nevidel. Ak Smithová príde domov, použije jej vlastný materiál a prácu a vyrobí fúrik na základe obrazu v jej mysli, ukradla niečo Jonesovi? Obraz Smitha v mysli je jej. Dalo by sa povedať že je výsledkom jej vlastnej duševnej práce (pozorovania, chápania, zapamätania). V žiadnom prípade nebránila prístupu Jonesa k jeho fúriku či jeho mentálnemu obraz fúrika keď ho získala. Jones mal presne to s čím začal. Tak je to s myšlienkami. (Majte na pamäti že podľa dnes platných zákonov sa Smithová dopustila porušenia patentu aj keď nikdy nevidela Jonesov fúrik. Nepredpokladajte že patenty sú primárne o zákaze kopírovania.)

Menšie zisky

Ale niekto bude namietať, že keď Smithová súťaží s Jonesom v predaji fúrika, zisk Jonesa bude pravdepodobne menší ako keď vláda zabráni Smithovej konkurencii na trhu. (To je to o čom patenty a autorské práva vlastne sú.) To je pravda. Ale teraz sme zmenili tému. Namiesto toho aby sme hovorili o vlastníckych právach produktu ktorý bol vyrobený niekoho prácou, hovoríme o vlastníckych práv v ekonomickej hodnote či potenciálnych ziskoch. Ako môže niekto vlastniť ekonomickú hodnotu? Tá je v očiach (mysliach) ľudí. A ako môže niekto vlastniť ešte nedosiahnuté zisky?

Náš kritik však môže povedať že by Jones zisk dosiahol keby Smithová neurobila to čo urobila. Sme opäť na začiatku. Čo urobila? Zopakujme, že použila svoju vlastnú prácu a materiál na vybudovanie fúrika podľa obrazu v jej mysli. Tento obraz tam bol ako následok neagresívneho konania. Keby sa vlámala do domu Jonesa, Jones by mal príčinu na začatie konania pre prečin vlámania. Ale Smithová sa v našom príbehu vlámania nedopustila. Keby existovala zmluva medzi oboma stranami ktorej predmetom bol fúrik, mohlo dojsť k jej porušeniu. To však tiež nie je súčasťou tohto príbehu. Dôkazné bremeno sa zdá byť na niekom, kto si myslí, že došlo k porušeniu práva.

Môj príklad môže byť zamietnutý pretože Jones očividne neprijal žiadne opatrenia aby ľuďia nevideli jeho fúrik. Myslím si že takáto námietka neplatí. Ak je majiteľom samotnej idey fúrika (čo je implikácia patentu), prečo by mal vykonať také opatrenia? Lysander Spooner, ktorý pretláčal IP ako sa len dalo, by si to nemyslel. Ak Jones nechá kľúče v aute, tento fakt sám o sebe rozhodne nie je platnou obranou zlodeja aút.

Otrocká práca

Jeden z účastníkov v nedávnej diskusii ohľadne autorských práv navrhol, že neoprávnené publikovanie knihy robí z autora otroka, pretože vydavateľ profituje z autorovej práce bez jeho súhlasu. Ale to vyvoláva otázku ohľadne toho čo je predmetom sporu, a síce, že vydavateľ vzal niečo čo patrí autorovi. Ale čo? Nehmotná kniha je usporiadanie slov, akokoľvek nápadité či neobvyklé. Je ťažké si predstaviť ako by sa to mohlo dať vlastniť. (Už sme sa zaoberali argumentom ohľadne ušlého zisku.) Samozrejme, nič nebráni fanúšikom autora začať kampaň ktorá by vyzývala ľudí aby si kúpili autorizované vydanie. (JRR Tolkien začal podobnú kampaň keď bol Pán prsteňov vydaný v neautorizovej verzii.)

(Mimochodom, nepripúšťam, že by autori veľmi trpeli v prostredí voľého trhu s absenciou autorských práv. Zástancovia autorských práv tvrdia, bez dobrého dôvodu, že rozmnožovanie umeleckých diel a vynálezov je nevyhnutne nízko-nákladové a automaticky lukratívne, no nie je tomu tak. Ale to je téma na inokedy.)

Námietka ohľadne “otrockej práce” v skutočnosti dokazuje príliš veľa. Ak Jones vytvára nový trh tým, že ponúkne nový produkt, je Jonesa zneužívaný Smithovou, ktorá pôsobí na rovnakom trhu s podobným ale dostatočne iným výrobkom? (Apple vytvoril trh s iPodom, ale čoskoro prišla konkurencia, ktorá pravdepodobne neporušila patenty Apple.)

Plagiátorstvo

Nakoniec, je zvláštne, že prvá vec ktorá zíde na um ľudom pri prvom počutí argumentov proti IP je plagiátorstvo: “Chceš povedať, že by bolo v poriadku ak niekto zoberie autorské dielo, dá naň svoje meno, a začne ho predávať? ”

Tu sú zjednotené dva problémy. Ktokoľvek môže napodobňovať bez toho aby porušil autorské práva, a ktokoľvek môže porušovať autorské práva bez plagiátorstva. Podľa autorského zákona je možné použiť krátke doslovné úryvky diela iného autora bez jeho povolenia, ak použijete úvodzovky a uvediete autora textu. Je to tzv. “fair use.” (Otázka pre fanúšikov autorských práv: Nie je aj “fair use” porušenie autorských práv?) Ak by ste chceli použiť výňatok, ktorý by bol legálny na základe “fair-use” princípu, ale bez toho aby ste uviedli autora, dopustili by ste sa plagiátorstva, nie porušenia autorských práv. To isté by sa stalo ak by ste citovali Shakespeara bez uvedenia autora. (Shakespeare písal bez výhody autorských práv.)

Na druhú stranu, ak by ste publikovali Atlas Shrugged s menom Ayn Randovej, boli by ste vinný z porušenia autorského práva, ale nie plagiátorstva.

V záujme jasného myslienia by sme sa mali zaoberať týmito problémami osobitne.

No, je teda plagiátorstvo v poriadku? Nie, nie je! Je to očividne nečestné a nepoctivé, reprezentovať prácu niekoho iného ​​ako našu vlastnú. Ale všimnite si že podľa LegalZoom, “plagiátorstvo nie je trestný či civilný prečin.” Ani by nemal byť. Je to porušenie dobrého správania, a existuje množstvo nenásilných spôsobov, bez štátu, ako sa s tým vysporiadať, a to najmä vo veku Internetu.


Pôvodný článok: Slave Labor and Intellectual Property

Pridajte komentár