Koho to bola chyba?

by Russ Roberts on September 7, 2010

Paul Krugman a Robin Wells v svojej recenzii v New York Review of Books kritizujú Raghurama Rajana za to, že je presvedčený, že vládna politika nesie veľkú časť zodpovednosti za hypotekárnu krízu:

Podľa Rajana, profesora financií obchodnej fakulty Chicagskej univerzity, korene finančnej krízy spočívajú v rastúcej príjmovej nerovnosti v Spojených štátoch a v reakcii politikov na túto nerovnosť: zákonodarcovia, ktorí sa chceli podlizovať voličom a zmierniť následky rastúcej nerovnosti, naliali finančné prostriedky do rúk nízkopríjmových rodín, ktoré si chceli kúpiť dom. Fannie Mae a Freddie Mac, dve štátom dotované úverové inštitúcie, poskytovali lacné hypotéky; Zákon o podpore komunít, ktorý podnecoval banky, aby vyhoveli úverovým potrebám komunít, v ktorých sa nachádzali ich pobočky, ich nútil poskytnúť pôžičku ľuďom s nízkym príjmom bez ohľadu na riziko, na druhej strane banky si z rizika nerobili veľké starosti, pretože verili, že štát im bude kryť chrbát, ak by niečo nevyšlo

Rajan tvrdí, že Program sanácie problémových aktív (TARP), kotrý nadobudol platnosť podpisom prezidenta Busha 3. októbra 2008, utvrdil banky v tom, že ich to nebude stáť nič, ak sa budú správať akokoľvek divoko.

Krugman a Wells pokračujú a tvrdia, že sa Rajan uchýlil k “politicky motivovanému mýtusu”:

Na druhej strane Roubini a Mihm to chápu srpávne:

“Pod obrovský nárast rizikových hypoték sa primárne podpísali nie Fannie Mae a Freddie Mac, ale súkromní poskytovatelia hypoték, ako Countrywide. Okrem toho, Zákon o podpore komunít je oveľa starší ako realitná bublina …. Prehnané tvrdenia, že Fannie Mae a Freddie Mac sú výlučne zopdovedné za vznik hypotekárnej krízy sú jednoducho úplne mylné. “

Ako už poukázali iní, celkový podiel Fannie a Freddie na trhu úverov domácností dramaticky klesol počas vrcholu realitnej bubliny. Do takej miery, že začali nakupovať nedobytné úvery na bývanie, naháňali sa za ziskom, nie spoločenským záujmom – ako dôsledok snahy držať krok so súkromnými poskytovateľmi. Zatiaľ čo len málo z inštitúcií podnikajúcich na trhu s rizikovými hypotékami – ako Countrywide Financial – boli skutočne komerčnými bankami podliehajúcimi Zákonu o podpore komunít.

Countrywide je dokonalý obetný baránok. Oni nie sú Fannie a Freddie. Oni neboli regulovaní Bankou komunitnej podpory. Ale existovalo prepojenie medzi Countrywide a Fannie a Freddie. Neviem či to Roubini a Mihm odignorovali alebo o tom Krugman jednoducho nevie. Tu je článok Gretchena Morgensona z New York Times:

Navonok sa Fannie a Freddie zabalili do americkej vlajky a sna o vlastníctve vlastného domu. Ale vo vnútri sa nemilosrdne naháňali za ziskom svojich partnerov v hypotekárnom boome. Jeden z ich najväčších a najviac neotrasiteľných spolupracovníkov bol Countrywide, stroj na rizikové hypotéky riadený Angelom R. Mozilom.

Countrywide bol najväčším dodávateľom úverov pre Fannie počas mánie: v roku 2004 od neho Fannie nakúpila 26% všetkých svojich úverov. O tri roky neskôr to bolo 28%. Čo malo Countrywide z tohto vzťahu je jasné – kupcu pre svoje nedobytné úvery. Teraz má tieto straty v rukách daňovník.

Krugman nikdy neprizná ani najmenší podiel viny za krízu vládnej politike. Slepo veriacich to asi uspokojí. Avšak nepomáha to jeho reputácii ako niekoho, kto by hovoril pravdu.

text preložený z http://cafehayek.com/2010/09/whose-fault-was-it.html

Pridajte komentár