Diktátor Lincoln a rast štátizmu v Amerike

Tento článok pôvodne vyšiel na mises.org pod názvom The Great Centralizer: Lincoln and the Growth of Statism in America


Edmund Wilson v jeho knihe Patriot Gore (Vlastenec Gore) z roku 1962 napísal že “ak by sme pochopili význam občianskej vojny vo vzťahu k histórii našej doby,” je dôležité si uvedomiť, že “impulz” pre centralizovanie vládnej moci bol veľmi silný v 19. storočí po celom svete. Wilson napísal, že to bol Lincoln, Lenin a Bismarck, ktorí boli viac než ktokoľvek iný zodpovední za zavedenie pliagy centralizovanej vlády byrokracie vo svojich krajinách. Lincoln sa stal “nekompromisným diktátorom”, expandoval a centralizoval vládnu moc tak, aby “bol všetok zlý potenciál jeho politiky zrealizovaný, … čo najhoršími spôsobmi.”

Skutočný Lincoln

Lincolnov režim zničil systém federalizmu, práv štátov, ktorý bol zavedený zakladateľmi. Únia už nebolo po občianskej vojne dobrovoľná, a všetky štáty, severné a južné, sa stali obyčajným príveskom Washingtonu, DC. Lincoln nelegálne pozastavil habeas corpus a uväznil desiatky tisíc politických disidentov bez riadneho súdneho procesu; viedol totálnu vojnu s bombardovaním, rabovanie a masové vraždy asi 50 tisíc jeho vlastných občanov; podpísal desať tarifných zákonov; zaviedol ťažké “dane z hriechu” na alkohol a tabak; zaviedol prvú federálnu daň z príjmu a povinnú vojenskú službu; po prvýkrát zaviedol daňovú byrokraciu; popravil tisíce obvinených dezertérov z armády; zavrel stovky opozičných novín v severných štátoch; opustil zlatý štandard a znárodnil peniaze; zaviedol masívne dotácie pre korporácie; deportoval opozičného člena Kongresu; a výrazne zvýšil verejný dlh, okrem iných hriechov. Murray Rothbard napísal vo svojej eseji America’s Two Just Wars: 1775 and 1861 (Dve spravodlivé vojny Ameriky: 1775 a 1861): “Cielením a masakrovaním [južanských] civilistov, Lincoln, Grant a Sherman vybetónovali cestu pre všetky genocídne hrôzy monštruózneho 20. storočia. [Oni] otvorili Pandorinu skrinku genocídy a vyhladzovania civilného obyvateľstva …”

Komentujúc zlo centralizovanej vlády, Ludwig von Mises vo svojej knihe Omnipotent Goverment (Všemocná vláda) napísal, že keď vznikli nové právomoci vlád počas 19. a začiatku 20. storočia, ich právomoci

neboli pridelené členským štátom, ale federálnej vláde. Každý krok smerom k väčším zásahom štátu a k ďalším prostriedkom (centrálneho) plánovania znamená rozširovanie právomocí ústrednej vlády …. Veľmi významným faktom je, že odporcovia trendu väčšej štátnej kontroly opisujú ich opozíciu ako boj proti Washingtonu a proti Bernu, t.j. proti centralizácii. Tento boj je vnímany ako boj práva štátov  a centrálnej moci. (str. 268)

Toto všetko musí byť zabudnuté, napísal novelista a výherca Pulitzerovej ceny, Robert Penn Warrena, vo svojej knihe The Legacy of the Civil War (Dedičstvo občianskej vojny) z roku 1961. Musíme na to zabudnúť, aby mohla federálna vláda pokračovať v klamstve že mala na konci občianskej vojny “pokladnicu cnosti”. Všetky tieto cnosti údajne existujú dodnes, aj keď je to nazvané “americká výnimočnosť”. Čokoľvek robí americký štát, s touto všetkou “cnosťou”, bez ohľadu na to, aké je to ohavné, hovorí sa, že je to cnostné, podľa definície.

Taktiež “musí byť zabudnuté,” Warren napísal, že “republikánska platforma z roku 1860 sľúbila ochranu inštitúcii otroctva … a republikáni boli pripravení, v roku 1861, zaručiť otroctvo na Juhu.” Treba zabudnúť na to, že “v júli 1861, obidve komory Kongresu, takmer jednomyseľne, potvrdili že vojna bola vedená nie z dôvodu zasahovania do inštitúcií jednotlivých štátov [t.j. otroctva], ale len kvôli zachovaniu Únie.” Tiež treba zabudnúť na to že Emancipation Proclamation (proklamácie emancipácie) bola “obmedzená a dočasná” v tom že “otroctvo malo byť zrušené iba v odtrhnutých štátoch [kde vláda nemala žiadnu právomoc niekoho oslobodiť], a iba vtedy ak sa nevrátia do Únie.”

Dodal by som tiež, že treba zabudnúť na to že Veľká Británia, Španielsko, Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Holandsko, a každá krajina kde otroctvo existovalo v 19. storočí skončili s otroctvom mierumilovne (tak ako to urobili aj štáty Nového Anglicka).

Musíme tiež zabudnúť že väčšina severných štátov ako napríklad New York, kde otroctvo existovalo viac ako 200 rokov, “odmietlo prijať volebné práva černochov,” napísal Warren, a že Lincoln bol rovnako rasista ako hocijaký človek jeho času, keď oznamoval v jeho debate so Stephenom Douglasom, v Charlestown, Illinois, “ja nie som, ani som nikdy nebol, v prospech zavedenia sociálnej a politickej rovnosti bielej a čiernej rasy v akejkoľvek forme.”

Účinok všetkého tohto zabúdania histórie je, že “spravodlivý človek si zvykne byť istý jeho vlastnými motívmi, že sa nemusí zaoberať následkami” (dodaný dôraz). Ďalším dôsledkom “presvedčenia o cnosti je automatické klamanie … a potom aj v snahe ospravedlniť lži akousi vyššou pravdou.”

Táto posledná veta je dokonalým opisom modernej “Lincolnovej učenosti” v Amerike. Je to poväčšine zväzok lží, poloprávd, vymýšľania výhovoriek, ktorých účelom je vykresliť lži ako pravdu a nemorálne konanie ako morálne. Táto veta je tiež motiváciou pre môj nový online kurz Mises akadémie, ktorý začína v januári: Veľký centralizátor: Lincoln a rast štátizmu.

Lincolnov mýtus je základným kameňom ideológie amerického štátizmu. Lincoln bol najviac nenávideným prezidentom všetkých dôb počas jeho života, ako Larry Tagg zdokumentoval v jeho knihe The Unpopular Mr. Lincoln: The Story of America’s Most Reviled President (Nepopulárny pán Lincoln: Príbeh najviac nenávideného prezidenta Ameriky). Skutočnosť, že je teraz najviac cteným zo všetkých amerických prezidentov, je výsledkom práce generácií súdnych historikov a obrancov štátizmu, ktorí doslova prepísali americkú históriu rovnakým spôsobom ako Sovieti prepísali históriu Ruska aby upevnili svoju politickú moc. Zbožštenie Abrahama Lincolna nakoniec viedlo k zbožšteniu všetkých prezidentov, a amerického štátu ako takého. Ako profesor Clyde Wilson napísal, vzkriesili tak stredovekú verziu o božskom práve kráľov. Božské právo kráľov sa teraz nazýva “americká výnimočnosť.”

Cieľom kurzu bude uplatňovať nástroje Rakúskej ekonómie, Rakúskej politickej ekonómie, a libertarianizmus na demystifikovanie Veľkého centralizátora a snaha dozvedieť sa pravdu o skutočnej povahe amerického štátu a jeho hospodárskych zásahov. Nebudeme prekrúcať a “reinterpretovať” Lincolnove vlastné prejavy, aby on, a štát ktorému predsedal, vyzerali ako svätí, ako je tomu u všetkých “Lincolnových učencov.” (Typickou metódou študovania Lincolna je “hagiografia”, čo je náboženský termín ktorý bol pôvodne určený k popisu štúdií životov svätých).

Medzi témami na diskusiu v tomto šesť-týždňovom online kurze sú Lincolnove skutočné názory na rasu, vrátane jeho celoživotnej zaslepenosti ohľadne “kolonizácie” alebo deportácie všetkých čiernych ľudí z Ameriky; jeho dlhá história ako zástanca Hamiltonského merkantilizmu v hospodárskej politike; mýtus o odlúčení štátov ako o zrade, a únii ako o “večnej” a “božskej”; zrušenie občianskych slobôd na severe počas vojny; zavedenie totálnej vojny, vrátane masovej vraždy 50 tisíc civilistov na Juhu; ekonomické dôsledky vojny, vrátane prijatia celej Whigo/Hamilton agendy protekcionizmu, znárodneného bankovníctva, dotácií korporácií, veľký verejný dlh, a daňovej byrokracie; a politika Lincolnovho kultu. Študenti budú požiadaní aby si prečítali len jednu publikáciu, moju knihu The Real Lincoln (Skutočný Lincoln), spolu s niekoľkými online článkami, ktoré budú pridelené na každý týždeň.

Pridajte komentár